Turečtina patrí do oguzskej vetvy turkickej jazykovej rodiny a v Anatólii sa hovorí od seldžuckých migrácií v 11. storočí. Osmanská ríša po stáročia používala osmanskú turečtinu zapisovanú arabským písmom — tradíciu, ktorá pretrvala počas vzostupu i pádu jednej z najväčších ríš v dejinách. V roku 1928, v rámci rozsiahleho modernizačného programu Mustafu Kemala Atatürka, nahradila arabské písmo novovytvorená latinka prispôsobená tureckej fonológii. Kampane za gramotnosť rýchlo rozšírili nový písomný systém a v priebehu jednej generácie osmanské písmo vymizlo z bežného používania. Moderná spisovná turečtina bola od 30. rokov 20. storočia tiež systematicky zbavovaná arabských a perzských výpožičiek — Turecká jazyková spoločnosť vytvárala pôvodné náhrady odvodené zo starotureckých koreňov.
