Južný Sudán je jednou z jazykovo najrozmanitejších krajín sveta — je domovom viac než 60 odlišných jazykov patriacich do nílsko-saharskej, nigersko-konžskej a stredosudánskej jazykovej rodiny. Dinčina, ktorou hovorí najväčšia etnická skupina, je západonílsky jazyk z nílsko-saharskej nadrodiny, príznačný mimoriadne zložitým tónovým systémom a rozlišovaním dlhých samohlások. Nuerčina, blízko príbuzná s dinčinou, sa používa v bažinatých oblastiach pozdĺž Nílu a v 30. rokoch 20. storočia ju preslávil svojím výskumom antropológ E. E. Evans-Pritchard. Arabčina — najmä juhosudánska kreolská arabčina (jubská arabčina) — sa vyvinula ako obchodná a vojenská lingua franca počas obdobia anglo-egyptského kondomínia (1899 – 1956) a dodnes je rozšírená v mestských centrách. Angličtina sa stala úradným jazykom pri vzniku Juhosudánskej republiky v roku 2011, najmladšieho štátu sveta, ktorý vznikol po referende o nezávislosti v roku 2011 po desaťročiach občianskej vojny so Sudánom. Mimoriadna jazyková rozmanitosť krajiny — keďže žiadnym jednotlivým jazykom nehovorí viac než 15 % obyvateľstva — robí z angličtiny a jubskej arabčiny nevyhnutné mosty medzi komunitami.
