Južná Afrika patrí medzi jazykovo najrozmanitejšie krajiny sveta — ústava jej priznáva 11 úradných jazykov, čo je najvyšší počet spomedzi všetkých štátov. Najrozšírenejšie sú zulčina a xhosčina, oba bantuské jazyky známe svojimi mľaskavými spoluhláskami. Afrikánčina sa vyvinula zo 17. storočnej holandčiny, ktorou hovorili osadníci, zotročení ľudia a pôvodné komunity v Kapskej kolónii; v nasledujúcich storočiach sa od holandčiny výrazne vzdialila a začiatkom 20. storočia bola uznaná za samostatný jazyk. Angličtina, hoci ju ako materinský jazyk používa len okolo 10 % obyvateľstva, je dominantným jazykom vlády, podnikania a vysokého školstva. Éra apartheidu (1948 – 1994) zaviedla afrikánčinu ako povinný vyučovací jazyk, čo v roku 1976 vyvolalo povstanie v Soweto. Po skončení apartheidu Južná Afrika povýšila všetkých 11 jazykov na rovnocenný ústavný status.
