Somálčina je kušitský jazyk z afroázijskej jazykovej rodiny, úzko príbuzný s afarčinou a oromčinou, a v oblasti Afrického rohu sa ňou hovorí už minimálne 2 500 rokov. Napriek svojim starobylým koreňom nemala somálčina až do roku 1972 oficiálny písomný systém — vtedy vláda prezidenta Siada Barreho prijala štandardizovaný pravopis založený na latinke, čím sa somálčina stala jedným z posledných veľkých svetových jazykov, ktoré boli formálne zapísané. Predtým sa medzi učencami a komunitami používalo arabské písmo a niekoľko konkurenčných návrhov na báze latinky a písma osmanya. Rýchle zavedenie latinky sprevádzala rozsiahla celoštátna kampaň na zvýšenie gramotnosti. Arabčina si zachováva vplyv ako jazyk náboženstva a obchodu, najmä pozdĺž pobrežia, kde somálski obchodníci stáročia udržiavali kontakty s arabským svetom. Somálske nárečia sú si navzájom zrozumiteľné a zahŕňajú severné (isaaq), benadirské (pobrežné) a maay, ktoré sa od ostatných o niečo viac odlišuje.
