Senegal leží na najzápadnejšom bode afrického kontinentu a už vyše tisícročia je križovatkou transsaharského obchodu, islamskej vzdelanosti a atlantického obchodovania. Wolofčina, nigersko-konžský jazyk atlantickej vetvy, sa stala dominantným jazykom Wolofskej ríše (približne 14. – 19. storočie) a dnes je nespochybniteľnou každodennou lingua franca Dakaru a väčšiny mestských centier — rozumie jej približne 90 % obyvateľstva, hoci ako materinským jazykom ňou hovorí len 43 %. Francúzštinu zaviedla koloniálna správa sídliaca v Saint-Louis a neskôr v Dakare, ktorý slúžil ako hlavné mesto Francúzskej západnej Afriky. Senegal získal nezávislosť v roku 1960 a francúzštinu si ponechal ako svoj jediný úradný jazyk, hoci sa jednotlivé vlády opakovane zaoberali otázkou povýšenia wolofčiny. Medzi ďalšie významné jazyky patrí pulárčina (fulčina), sererčina a mandinčina. Krajina je známa svojou tradíciou teranga (pohostinnosť) — pojmom, ktorý sa najplnšie vyjadruje práve vo wolofčine.
Podobné jazyky
Fulčina (pulárčina)
18%
Médiá
Dakar, najzápadnejšie hlavné mesto pevninskej Afriky, kde wolofčina ovláda pouličný život aj obchod.
Hoci je francúzština jediným úradným jazykom Senegalu, wolofčinou hovorí alebo jej rozumie vyše 90 % obyvateľstva a je skutočným jazykom každodenného mestského života v Dakare.
02
Wolofčina má jedinečnú číselnú sústavu: čísla šesť až deväť sa tvoria pridaním jeden až štyri k slovu pre päť (juróom) — päťkovú podsústavu vloženú do desiatkovej štruktúry.
03
Wolofský pojem „teranga“ — slovo znamenajúce pohostinnosť a štedrosť voči cudzincom — sa stal národným symbolom; senegalský futbalový národný tím má prezývku Les Lions de la Teranga (Levy Terangy).
