Filipíny majú dva úradné jazyky: filipínčinu — založenú na tagalčine — a angličtinu. Filipínčina je národnou lingua franca, zatiaľ čo angličtina je spoluúradná a hojne sa používa vo vláde, školstve aj podnikaní. Krajina je domovom vyše 180 živých jazykov, ktoré všetky patria do austronézskej rodiny. Tagalčina, pôvodná pre región Luzon, bola po získaní nezávislosti v roku 1946 povýšená na základ národného jazyka. Španielska koloniálna nadvláda (1565 – 1898) zanechala trvalú stopu vo filipínskej slovnej zásobe; nasledovala dominancia angličtiny počas americkej správy (1898 – 1946), ktorá vytvorila dnešnú dvojjazyčnú vzdelanú populáciu. Približne 55 % Filipínčanov ovláda angličtinu, čím sú Filipíny jednou z najväčších anglicky hovoriacich populácií na svete. Cebuánčina, ktorou sa hovorí vo Visajách a na Mindanau, je druhým najrozšírenejším pôvodným jazykom.
