Omán je jazykovo jednou z najrozmanitejších krajín Arabského polostrova — okrem arabčiny sa v ňom hovorí aj niekoľkými starovekými jazykmi, ktoré predchádzajú islamu. Samotná ománska arabčina má viacero regionálnych nárečí, ovplyvnených stáročiami námorného obchodu s Indiou, východnou Afrikou a Perzskou ríšou — Omán kedysi ovládal Zanzibar a časti východoafrického pobrežia. Najpozoruhodnejšie je, že v južnom regióne Dhofár sa hovorí jazykmi mehrí a šehrí (známym aj ako džibbálí), dvoma modernými juhoarabskými jazykmi odvodenými zo starovekej juhoarabčiny, ktoré s arabčinou vôbec nesúvisia a udržiavajú si ich malé, no húževnaté komunity. Ománska arabčina má tiež výrazné výpožičky zo svahilčiny, balúčtiny, perzštiny a hindčiny. Klasická arabčina sa používa vo vzdelávaní, náboženstve a formálnych situáciách, zatiaľ čo angličtina je bežná v obchode a štátnej správe.
