Jazyky
Materinské
Nórčina (bokmål)
85%
Nórčina (nynorsk)
15%
Ukážky jazyka
Hei, hvordan har du det?
Ahoj, ako sa máš?
Jeg har det veldig bra, takk.
Mám sa veľmi dobre, ďakujem.
En, to, tre, fire, fem, seks, sju, åtte, ni, ti.
Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať.
Jazyková história
Nórčina je severogermánsky jazyk odvodený zo starej nórčiny. Zvláštnosťou jej histórie je, že Nórsko nemá jednotnú spisovnú normu: bokmål („knižný jazyk“) sa vyvinul z písanej dánčiny používanej počas 400-ročnej únie s Dánskom a používa ho zhruba 85 – 90 % obyvateľstva, zatiaľ čo nynorsk („nová nórčina“) v 19. storočí vytvoril jazykovedec Ivar Aasen z vidieckych nárečí, aby Nórom poskytol písomnú podobu jazyka zakorenenú v ich vlastnej hovorenej reči. Obe formy sú úradné a nórske deti sa učia čítať v oboch. Hovorené nárečia sa naprieč krajinou výrazne líšia a používanie vlastného miestneho nárečia sa vo všeobecnosti považuje za spoločensky prijateľné takmer v akomkoľvek kontexte.
Podobné jazyky
Švédčina
90%
Dánčina
88%
Nemčina
58%
Angličtina
55%
Médiá
Prístavisko Bryggen v Bergene, bývalá hanzová obchodná stanica, ktorej dolnonemeckí kupci výrazne ovplyvnili nórsku slovnú zásobu.
Foto: Diego Delso · CC BY-SA 4.0
Vedeli ste?
01
Nórsko je jednou z mála krajín s dvoma úradnými spisovnými normami toho istého jazyka — bokmålom a nynorskom — a všetky vládne dokumenty musia byť dostupné v oboch.
02
Nórčina a švédčina sú si natoľko vzájomne zrozumiteľné, že hovoriaci sa spravidla dokážu rozprávať každý svojím jazykom a rozumieť si bez prekladu.
03
Sámske jazyky, ktorými hovorí pôvodné saamske obyvateľstvo v severnom Nórsku, majú v niekoľkých obciach spoluúradné postavenie a s nórčinou vôbec nesúvisia.