Lotyština je jedným z iba dvoch dodnes existujúcich baltských jazykov, druhým je litovčina, pričom oba patria do indoeurópskej rodiny. Vyvinula sa zo starobylých baltských nárečí, ktorými sa hovorilo pozdĺž východného pobrežia Baltského mora, a počas storočí cudzej nadvlády prevzala výrazné vplyvy z livončiny (ugrofínskeho jazyka), nemčiny a neskôr ruštiny. Písaná lotyština sa objavila v 16. storočí v podobe náboženských textov nemeckých luteránskych duchovných, no k štandardizácii moderného jazyka došlo predovšetkým v 19. storočí počas lotyšského národného obrodenia. Sovietska okupácia v rokoch 1940 až 1991 priniesla masívnu ruskú imigráciu, vďaka čomu sa ruština stala dominantným druhým jazykom. Po získaní nezávislosti v roku 1991 sa lotyština opäť ustanovila ako jediný úradný štátny jazyk.
