Arabčina, ktorou sa hovorí v Kuvajte, je varietou zálivovej arabčiny, úzko príbuznou s nárečiami Bahrajnu, Kataru a východnej časti Arabského polostrova. Klasická arabčina sa do regiónu dostala so šírením islamu v 7. storočí a v Kuvajte zostáva formálnym písaným jazykom, náboženským jazykom a jazykom vzdelávania. Kuvajtské nárečie formovala história krajiny ako významného perlárskeho a obchodného prístavu, ktorá doň priniesla výpožičky z perzštiny, hindčiny, urdčiny a angličtiny. Po objavení ropy v roku 1938 a masívnom prílive zahraničných pracovníkov sa angličtina etablovala ako dominantný jazyk podnikania, obchodu a medzinárodnej komunikácie. Dnes má Kuvajt jednu z najvyšších mier znalosti angličtiny v arabskom svete, najmä medzi vzdelanými mestskými Kuvajťanmi.
