Maďarčina (magyar) je uralský jazyk ugrofínskej vetvy, najbližšie príbuzný s obsko-ugorskými jazykmi mansijčinou a chantyjčinou, ktorými sa hovorí na západnej Sibíri. Do Karpatskej kotliny prišla okolo roku 895, keď maďarské kmene pod vedením Arpáda migrovali na západ. Hoci je zo všetkých strán obklopená indoeurópskymi jazykmi, maďarčina si už vyše 1 100 rokov udržiava pozoruhodnú odlišnosť — výdatne si však požičiavala zo slovanských jazykov, turečtiny (počas osmanskej okupácie 1541 – 1699), nemčiny a latinčiny. Maďarčina má 18 a viac gramatických pádov a používa vokalickú harmóniu, pri ktorej samohlásky v slove musia patriť do rovnakej harmonickej triedy. Hovorí ňou približne 13 miliónov ľudí v Maďarsku a odhadom ďalších 2,5 milióna v susedných krajinách.
