Guinea (République de Guinée) leží v srdci západnej Afriky a jazykovo jej dominujú dve veľké jazykové komunity: Fulbovia (Fulani/Peuhlovia) z vysočiny Fouta Djallon a mandinsky hovoriace národy savanových a lesných oblastí. Fulbčina je rozšírený atlantický jazyk siahajúci od Senegalu až po Čad, no za jej kultúrne centrum sa považuje práve guinejská náhorná plošina Fouta Djallon, kde od 18. storočia vzkvital teokratický štát vedený Fulbami — imámát Futa Jallon. Mandinčina (malinke/maninka) je úzko príbuzná s bambarčinou a džulčinou a odráža dedičstvo starej Malijskej ríše v tomto regióne. Susčina, ktorou sa hovorí na pobreží okolo hlavného mesta Konakry, je tretím hlavným jazykom krajiny. Francúzštinu presadila koloniálna vláda Francúzskej Guiney (1890 – 1958) a zostala úradným jazykom aj po tom, čo Sékou Touré v roku 1958 vyhlásil nezávislosť. Guinea má celkovo približne 40 pôvodných jazykov.
Podobné jazyky
Wolofčina
20%
Médiá
Vysočina Fouta Djallon, kultúrne srdce ľudu Fulbov (pular) a prameň niekoľkých veľkých západoafrických riek.
Vedeli ste?
01
Fulbčina (fulfulde/pular) je pozoruhodná svojím systémom menných tried: má 20 až 25 gramatických tried podstatných mien, z ktorých každá má vlastnú predponu a zhodovú príponu — omnoho viac než väčšina európskych či afrických jazykov.
02
Fulbovia sú jednou z najväčších etnických skupín Afriky, rozptýlenou naprieč 20 krajinami od Senegalu po Sudán, a napriek tejto obrovskej vzdialenosti si hovoriaci rôznymi nárečiami fulbčiny stále z veľkej časti rozumejú.
03
Guinea bola jediným francúzskym západoafrickým územím, ktoré v referende v roku 1958 o vstupe do Francúzskeho spoločenstva hlasovalo „nie“ a získalo tak okamžitú nezávislosť — rozhodnutie, po ktorom Francúzsko do dvoch mesiacov stiahlo všetku pomoc aj personál.
