Ghana, počas britskej koloniálnej nadvlády známa ako Zlaté pobrežie, získala nezávislosť v roku 1957 ako prvá krajina subsaharskej Afriky. Zoskupenie akanských jazykov — zahŕňajúce twi (ašantské twi a akuapemské twi), fantčinu a niekoľko príbuzných nárečí — používa takmer polovica obyvateľstva a slúži ako neformálna národná lingua franca na trhoch a v každodennej komunikácii. Ľud Akanov, vrátane Ašantskej ríše, ktorej hlavné mesto Kumasi zostáva kultúrnym centrom, budoval mocné štáty založené na obchode so zlatom a kolovými orieškami dávno pred príchodom Európanov. Angličtina bola počas koloniálneho obdobia zavedená ako jediný úradný jazyk a zostáva jazykom formálneho vzdelávania, vlády a obchodu. Popri akančine majú regionálny význam aj ewčina (oblasť Volta) a dagbančina (sever krajiny). Ústava Ghany neuznáva žiadny pôvodný jazyk ako spoluúradný, čo je predmetom pretrvávajúcej celonárodnej diskusie. V krajine sa hovorí celkovo približne 80 jazykmi.
