Setswančina patrí do sotho-tswanskej vetvy južných bantuských jazykov a je národným jazykom Botswany, kde zjednocuje krajinu s pozoruhodnou etnickou súdržnosťou — čo je v postkoloniálnej Afrike nezvyčajné. Tswansky hovoriaci Batswanovia sa po stáročia pred príchodom Európanov organizovali do náčelníctiev rozptýlených po kalaharskej panve. V 19. storočí misionári — najmä Robert Moffat — štandardizovali pravopis setswančiny a v roku 1857 vydali prvú Bibliu v tomto jazyku, čím vytvorili písanú literárnu tradíciu, ktorá pomohla jazyk zachovať a povzniesť jeho prestíž aj pod koloniálnym tlakom. Británia v roku 1885 zriadila protektorát Bečuánsko, čím územie ochránila pred anexiou zo strany búrskych republík a neskôr Južnej Afriky; pri získaní nezávislosti v roku 1966 si Botswana zvolila za úradné jazyky setswančinu aj angličtinu. Dnes sa setswančinou hovorí nielen v Botswane, ale aj vo významných komunitách v Juhoafrickej republike, Zimbabwe a Namíbii, čo z nej robí jeden z najrozšírenejších sotho-tswanských jazykov. Blízko príbuzné jazyky setswančiny — sothčina a pedijčina — sú do značnej miery vzájomne zrozumiteľné a tvoria v regióne nárečové kontinuum.
