Benin (nezamieňať so starovekým Beninským kráľovstvom na území dnešnej Nigérie) bol srdcom mocného Dahomejského kráľovstva, ktoré prekvitalo od 17. do 19. storočia a ktorého fonsky hovoriaci králi sa preslávili svojou úlohou v atlantickom obchode s otrokmi. Fončina (fongbe), jazyk zo skupiny gbe patriaci do nigersko-konžskej rodiny, je najrozšírenejším domorodým jazykom a hlavným jazykom južného pobrežného regiónu vrátane historického hlavného mesta Abomey. Jazyková skupina gbe zahŕňa fončinu, ewčinu (ktorou sa hovorí za hranicami v Togu), genčinu a niekoľko ďalších variet — kontinuum vzájomne zrozumiteľných alebo úzko príbuzných jazykov. Významná je aj jorubčina na juhovýchode pri hraniciach s Nigériou. Francúzština bola zavedená počas koloniálneho obdobia, keď bolo územie známe ako Dahomej (súčasť Francúzskej západnej Afriky), a zostáva jediným úradným jazykom. Krajina sa v roku 1975 premenovala na Benin za marxistickej vlády Mathieua Kérékoua, pričom si názov vzala podľa Beninského zálivu, nie podľa nesúvisiaceho Beninského kráľovstva. Dnes sa na území Beninu hovorí približne 55 jazykmi.
