Jazyková mapa Angoly je formovaná jej polohou na križovatke bantuského sveta. Umbundčina, ktorou hovorí národ Ovimbundu z centrálnej vysočiny, je najrozšírenejším bantuským jazykom krajiny, zatiaľ čo kimbundčina — jazyk národa Mbundu okolo Luandy — bola historicky dominantným jazykom koloniálneho hlavného mesta a hlboko ovplyvnila angolskú portugalčinu. Kikongčina, ktorou sa hovorí na severozápade pozdĺž povodia rieky Kongo, jazykovo spája angolské komunity s Konžskou demokratickou republikou a Konžskou republikou. Portugalčina prišla s moreplavcami v 80. rokoch 15. storočia a počas takmer piatich storočí koloniálnej vlády sa zakorenila ako administratívny a obchodný jazyk, čo vyvrcholilo nezávislosťou v roku 1975. Krutá občianska vojna, ktorá nasledovala (1975 – 2002), vyvolala rozsiahle vnútorné vysídľovanie a urýchlila úlohu portugalčiny ako neutrálneho dorozumievacieho jazyka naprieč etnickými a jazykovými hranicami. Dnes drvivá väčšina Angolčanov hovorí portugalsky popri aspoň jednom bantuskom materinskom jazyku, čím vzniká živá mnohojazyčná spoločnosť, v ktorej sú domorodé jazyky čoraz viac podporované prostredníctvom školstva a médií.
